KLUB CHOVATEĽOV LETÚNOV A TIPPLEROV - HODNOTIL ROK 2019

                                                                                                                                                                                                                            Vložené 23.03.2020

V čase kedy píšem tento príspevok, sa spoločenský život takmer zastavil. Náš klub však začiatkom marca stihol zvolať výročnú členskú schôdzu a nastaviť smerovanie činnosti na tento rok. Či ale bude všetko podľa plánov, sotva  dokážeme dnes predpovedať.

Zišli sme sa tradične v Žiline-Strážove, kde nám organizácia SZCH poskytuje  výborné prostredie. Navyše so zastúpením domácich funkcionárov Juraja Lehotského a Jaroslava Ondra, ktorí sa postarali o občerstvenie a stravu. Program schôdze mal obvyklý priebeh, hoci so smutným začiatkom, pretože sme minútou ticha spomínali na bývalého zakladateľa klubu Pavla Forischa z Bratislavy.


   

 František Porubčanský (uprostred) preberá                     Jozef Holub prevzal bronzovú plaketu SZCH,
 ďakovný diplom pri dožitom životnom výročí.                   gratuluje predseda P. Dobrucký.  


Tajomník J. Hrabal zhodnotil uplynulý rok v rozsiahlej správe. Podarilo sa zorganizovať letové preteky podľa súťažného kalendára, boli publikované články o letúnoch a tippleroch, pričom traja klubisti prispeli  aj do novej publikácie o slovenských národných plemenách. Na lokálnej úrovni bola výborná výstavná aktivita členov, menej spokojní sme bol s vystavovaním na CV zvierat v Nitre. Podieľali sme sa plemenami holubov na národnom dni slovenských plemien vo Vychylovke. Vďaka podpredsedovi klubu Bc. V. Kubíkovi bol rozšírený propagačný materiál o nové vyobrazenia, na XXII. CV zvierat v Nitre mal klub propagačnú voliéru. Prítomní správu ocenili potleskom. Po nej nasledovala finančná správa prednesená O. Barzom.  V jej závere zaznelo, že klub hospodári dobre.

Hlavným bodom činnosti je letová súťaž, o ktorej v správach informovali letoví konatelia. Za vysokoletúny P. Dobrucký a vytrvalostných letúnov Bc. V. Kubík. Pri vysokoletúnoch bolo veľa prihlásených, realita bola už horšia. Útoky dravcov sotva ovplyvníme, odsúhlasili sme aspoň nové preteky, v ktorých môže mať chovateľ združené plemená. V praxi to znamená, že ak chovateľ má viacero plemien vysokoletúnov, môže ich v určenom preteku združiť a získa ďalšiu možnosť súťažiť.

 
    

 Šťastný víťaz Putovného pohára L. Frenáka                   Spomienka na Pavla Forischa a pripravené ceny.
Ing. Peter Čeljuska z Košíc.

V sekcií tipplerov sa tradične objavujú traja skalní súťažiaci. Najdlhší let roka dosiahli tipplere Erana Zulbeariho z Lučenca, keď vydržali lietať 15:31 hod. V  inej súťaži o najvyšší počet odlietaných hodín bol úspešný Štefan Stanislav, keď jeho mladé a staré tipplere odlietali za sezónu 109,18 hod. Hodnotné časy boli aj v ďalších súťažiach tipplerov.

Odovzdávanie cien a ocenení je svojim spôsobom zavŕšením chovateľovho roka. Úspešný chovateľ získa nielen hodnotný diplom, spravidla s vyobrazením jeho holubov či chovateľského zariadenia, ale aj poháre a medaily. V Memoriáli Prof. O. Ferianca získal pohár Ondrej Barzo z Levic. V Memoriáli L. Frenáka ho prevzal  Ing. Peter Čeljuska z Košic. V majstrovských pretekoch mladých už kraľoval Svetozár Polerecký z českých Vodňan, keď jeho budapeštianske vysokoletúny zvíťazili v oboch pretekoch. Podpredseda  SZCH Bc. V. Kubík odovzdal plaketu Jozefovi Holubovi za angažovanie sa pri tvorbe novej internetovej stránky zväzu a aj tej klubovej. Tajomník odovzdal ďakovný diplom zakladajúcemu členovi klubu Františkovi Porubčanskému z Tepličky nad Váhom, pri životnom výročí 80 rokov. V diskusií boli prítomní oboznámení s úpravou štatútu, čím výbor reagoval na minuloročné diskusné príspevky aj žiadosti, zaslané počas roka výboru. Jedna z noviniek je už spomenutý združený kŕdeľ. Ďalšie nóvum, že môžu chovatelia zaradiť do kŕdľa aj holuby so súkromnými obrúčkami pod podmienkou, že je na nich evidenčné číslo. Pochopiteľne, že ak nemajú zväzovú obrúčku, chovateľ ich nemôže vystaviť. A tretie nóvum je v kategórii vysokoletúnov súťaž o putovný pohár za najviac odlietaných pretekov v danom roku. Snahou je inšpirovať chovateľov, aby čo najviac súťažili s vysokoletúnmi.

 
   

  Výbor KCHLaT, referuje Bc. Vladimír Kubík.                     Českí členovia klubu - vľavo  Josef Veselý z Úpice a Svetozár
                                                                                             Polerecký z Vodňan, by mohli o histórii nášho klubu dlho                                                                                                                        rozprávať.      

Na výročnej členskej schôdzi sa podarilo dohodnúť kritéria pre jeho udeľovanie. Okrem toho v diskusií zazneli požiadavky na školenie rozhodcov letu, účasti klubu na dni národných plemien  vo Vychylovke, klubovú voliéru na CV zvierat 2020 a mnohé iné zapracované do uznesení. Klub prijal nového člena Róberta Harinka z Nedožier-Brezan. Žiaľ, v čase spracovania príspevku som sa dozvedel, že jeden z klubistov - Jozef Hornyák z Košíc –Veľkej Idy zomrel. V klube bol aktívny od roku 1984. Je to smutná udalosť, podobne ako teraz vyčíňajúci vírus, ale život vymyslí spôsoby, ako ísť ďalej.

Jozef Hrabal

 

ČESŤ JEHO PAMIATKE!

Dňa 20. 3. 2020 sme sa dozvedeli  smutnú správu. Vo veku 78 rokov zomrel JOZEF HORNYÁK z Košíc, člen ZO SZCH Košice I. Členom Klubu chovateľov letúnov a tipplerov bol od roku 1984 a pokiaľ vládal, vždy bol veľmi aktívny. V súkromí sa venoval boxu a keď skončil s vlastnou športovou kariérou, venoval svoju pozornosť mládeži. Patril k popredným chovateľom vysokoletúnov. Kto ste ho poznali,  zaspomínajte.  J. Hrabal

Spomienky na zosnulého chovateľa JOZEFA HORNYÁKA čitateľom oživí rozhovor, ktorý s ním pre časopis Chovateľ č. 6/2007 pripravil neúnavný spolupracovník redakcie Jozef Hrabal.



                                                      NA NÁVŠTEVE U JOZEFA HORNYÁKA Z KOŠÍC

Myšlienku, navštíviť Jozefa Hornyáka som nosil v hlave odvtedy, čo som sa dozvedel, že vyhral všetky preteky letúnov v rámci roka 2006 a stal sa klubovým šampiónom. Myšlienku navyše umocnilo uznesenie  z členskej schôdze KCHL,  vyškoliť rozhodcov pre lietanie. Prvotriedne výsledky letúnov J. Hornyáka priam ponúkajú príležitosť, ako uznesenie realizovať, aspoň v rámci východoslovenského regiónu. Aby návšteva mala aj slávnostný význam, vybral som si termín jeho  životného jubilea.


A tak som v máji, kedy hostiteľ  oslávil 65 rokov života, cestoval s pohármi, ktoré si nedopatrením neprevzal  na výročnej členskej schôdzi klubu, do Košíc. Vlastne do Veľkej Idy, pretože tam pri zvieratách trávi takmer celé dni. Písať o osobnosti Jozefa Hornyáka nie je ľahké. Čo ho poznám, hovorí rozvážne a málo. Vyučil sa za inštalatéra a vodu, plyn či kúrenie má v „malíčku“. Jeho húževnatosť sa najviac prejavila v športe. Od roku 1957 začal boxovať a od roku 1972 potom pokračoval v trénerskej  práci. Dosiahol  mnohé úspechy, mňa však zaujímali viac tie chovateľské a týmto smerom som sa vypytoval hostiteľa.

● Ako ste sa dostali k holubom?

-  Bol to otec, ktorý ma vodil na holubník, sotva som začal chodiť. Mal košické kotrmeliaky a poštové holuby. Raz mi rozprával o holuboch, čo vysoko lietajú. Keď som mu to často pripomínal, kúpil budapeštianské vysokoletúny, potom ešte viedenské modré letúny. Pri nich som získal veľa skúseností. Ako som telesne i chovateľsky vyspieval, pribúdali aj plemená. K dvom spomenutým pribudli jágerské letúny a po položení základov košických  a slovenských letúnov, aj tie. Holuby, odhadom okolo 400, bolo treba niekde umiestniť, pribúdali oddelenia. V tých časoch bolo v Košiciach veľa holubiarov s vysokými počtami holubov. Likvidovanie rodinnej zástavby prinieslo útlm chovov.

Takže ste sa sťahovali?

-  Keď nám v starom meste dom asanovali, nič iné neostávalo, len ísť do bytovky. Holuby  mi prichýlil priateľ Milan Kepšta, kde som ich niekoľko rokov potom choval. Priestor som opustil po získaní možnosti chovu holubov kúsok od Košíc vo Veľkej Ide. Tu sa kamarátovi starám o dom a záhradu a na oplátku môžem realizovať svoj chov zvierat. Je  tu jedna veľká a jedna menšia povala. Holubom vyhovujú, lebo sú v suchu. Mám tam okolo 300 letúnov (poznámka autora: neskôr som sa presvedčil, že asi 600 i viac). Okrem toho mám menší drevený holubník na dvore a k nemu pribudovanú voliéru.

   
 Pohľad do záhradnej voliéry na plemena holubov.               Kŕdeľ budapeštianskych vysokoletúnov.

Aké plemená holubov a iných zvierat chováte?

- Však vidíte, čo behá po dvore! Je tu jazierko, ideálne pre zmiešaný kŕdeľ bielych i  labutích husí. Mám tu okrasné zdrobnené sliepky a na mäso hybridy i moriaky. Trávu a všemožnú burinu spasú kozy, tú lepšiu dávam králikom francúzskym baranom. Na menšej povale sú poštové holuby, na veľkej budapeštianske, košické a slovenské vysokoletúny. V nádvornom holubníku debrecínske a košické kotrmeliaky, sovky, kariéry. V klietke hrdličky. V dome mám drobné, nenáročné exotické vtáky. Na  výstrahu pred prípadnými zlodejmi som kúpil šteňa  newfoundladského psa pretože je veľký a na chytanie drobných hlodavcov mám foxteriéra.

Takže okrem krmiva nemusíte nič kupovať?

-  Ak myslíte mäso do hrnca, tak nie. Občas na osvieženie krvi kúpim do chovu budapeštianskeho vysokoletúna. Pochopiteľne v Maďarku, kde je mnoho chovateľov a konkurencia núti  držať kvalitu. A o tú mi ide, lebo rád súťažím a chcem vyhrávať. Preto sa prihlasujem na všetky klubom vypísané preteky.

Je známe, že máte vlastné línie vysokoletúnov?

-  Základom mojich línií sú vysoko výkonné jedince. K nim sa musím dopracovať tréningom a plánovaným kŕmením. Ak sa mladý letún od kŕdľa štvrtýkrát odpojí a zletí dolu, nemá viac miesto na holubníku. Pri starších skúmam dôvod, napríklad holubica pred znáškou vajíčka a mnoho iných príčin. Vysokoletúny naháňam denne. Keď začnú lietať dlhšie ako 5 hodín, každý druhý deň. Potom z nich zostavím viacero kŕdlikov, ktoré osobitne naháňam a podľa odlietaných hodín, predlžujem dni oddychu. Nad osemhodinové lety až tri dni oddychujú. Ale ani super pripravené vysokoletúny ešte nezaručujú úspešný let. Je tu faktor počasia, ktoré je v posledných rokoch čoraz premenlivejšie. Zažil som lety, kedy ráno svietilo slnko, potom fúkal silný vietor, napokon sa dohnala búrka a holuby v nej lietali  a nezosadli. Také situácie sú najlepšou previerkou či chovateľ má holuby s vôľou lietať. Pochopiteľne, vtedy nemožno očakávať štandardný vysoký let. Som rád, keď sa holuby nestratia a zosadnú, hoci totálne unavené.

Spomenuli ste kŕmenie, prezradíte?

-  Na kŕmenie sú rôzne názory. Dnes už je známe z výživy športovcov, ako sa dá ovplyvniť výkon. Aj pri holuboch je tráviaca sústava určená na získavanie živín a zásobných látok pre život a let. Ja svoje receptúry netajím. Veľa chovateľov si ich opísalo a presne dodržiavali postup kŕmenia. A predsa nedosiahli výrazné úspechy. Treba aj sledovať, čo holuby momentálne najrýchlejšie skonzumujú a čo im chutí. To má potom význam vo finálnej fáze pred pretekmi na doladenie kondície. Podiel zrnín treba nepatrne meniť podľa toho či je teplo, chladno alebo vlhký vzduch po daždi, ale nie zloženie kŕmnej dávky. A to minimálne desať dní pred pretekmi.  Všeobecne začínam najdrobnejšími semenami a končím kukuricou a slnečnicou, pričom základ dávky tvorí pšenica. Na doladenie kondície pred pretekmi sa mi osvedčili drobné olejnaté semená, pričom ich podiel každý deň málinko zvyšujem. Chybou je, ak sa niektorá zrnina pri kŕmení vynechá alebo nahradí inou, alebo sa ponechá v holubníku holubí grit. Spravidla sa nabúra celý efekt kŕmenia na výkonnosť. Voda a pitie má celý proces kŕmenia doladiť. Keby sa holuby mohli napiť počas kŕmenia, určite neskonzumujú potrebnú dávky krmiva. Preto im predložím vodu, až majú hrvole doslova natlačené zrninami. Kŕmim zásadne večer a na preteky či tréning ich vypúšťam ráno.

 

                                                                           Typický výletník pre vysokoletúny.

Čo robíte pre zdravie chovaných zvierat ?

-  O nádvorné zvieratá sa stará manželka. Pri takom množstve holubov by som musel čistiť od ráno do večera a hneď začať odznova. Nevyhnutné je to pri poštových holuboch a častejšie v záhradnom holubníku. Pri povalovom holubníku letúnov je výhoda dobrého vetrania. Trus rýchlo vyschne a nemusím ho denne odstraňovať. Už starí holubiari tvrdili, že holubom je najlepšie na povale. Dokonca som v starej literatúre čítal, že trus sa odstraňoval raz za čas. Pochopiteľne bez úpravy neostáva. Očistím sedačky a keď stihnem aj podlahu. Väčšinou vrstvu na podlahe prehrabnem, vyzbieram perie, takže ostane akýsi granulit. Prísne dbám na čistotu kŕmidiel a napájačiek. Tie aj vyváram v horúcej vode. Hlavný dôraz kladiem na očkovanie proti najviac sa vyskytujúcim chorobám, čo mi zaberie pol dňa. A potom odčervenie,  ktoré realizujem niekoľkokrát do roka. Imunitu podporujem množstvom cesnaku, púpavy, žihľavy a z ľudového liečiteľstva osvedčenými bylinami.

Po celý čas našej debaty prebiehal tréning vysokoletúnov, ktoré sme po očku sledovali. Pred ukončením návštevy ma hostiteľ pozval na stretnutie chovateľov do miestneho kaštieľa. Prezradil, že tu bývajú pekné výstavy, odkiaľ si nosí za vystavené letúny čestné i víťazné ceny. Tu ma potešil istý staručký pán, ktorý po mojom predstavení sa, okamžite komunikoval po slovensky, hoci sa tu bežne hovorí po maďarsky. Nuž, chovateľstvo nerozdeľujú jazyky a domnelé nezhody sú skôr dielom politikov. Dohodli sme sa, že v termíne majstrovských  pretekov bude u Jozefa Hornyáka školenie rozhodcov letu zo západoslovenského regiónu. Zaželal som mu úspešnú prípravu vybraných vysokoletúnov a do ďalších rokov života veľa zdravia a pohody.

Text a foto Jozef Hrabal


Chovateľ č. 6/2007

nasledujte nás